Odpoveď na otázku „kedy?“ bude poznať pravdepodobne každý, kto sa kedy trochu pozornejšie pozrel na číselník prakticky akýchkoľvek modernejších hodiniek Tissot. Každé z nich totiž nesú logo s nápovedou: Tissot – 1853. A práve vtedy príbeh Tissotu začína. o povoľte JavaScript, ak je vo vašom prehliadači deaktivovaný. Nachádzame sa v polovici 19. storočia vo švajčiarskom horskom mestečku Le Locle, ktoré leží v slávnom pohorí Jura, „Mekke“ švajčiarskeho hodinárstva, kde započal príbeh aj mnohých iných švajčiarskych hodinárskych velikánov –v pohorí Jura, blízko Le Locle, sa totiž nachádzajú ďalšie vyhlásené hodinárske mestá, ako Biel či La Chaux-de-Fonds (v ktorom má svoje korene napríklad aj kontroverzná značka Invicta ). Už od 18. storočia bol hlavným ekonomickým zdrojom Le Locle hodinársky priemysel, a tak nie je náhoda, že práve tam Charles-Félicien Tissot a jeho syn Charles-Émile Tissot založili vlastnú hodinársku značku, ktorej dali meno Chs Tissot & Fils. Rovnako ako väčšina švajčiarskych hodinárskych spoločností, ktoré tou dobou (medzi 18. a 19. storočím) vznikali, založila značka Chs Tissot & Fils svoju výrobu hodiniek a strojčekov na základe „púheho“ zmontovávania komponentov, ktoré získavala od jednotlivých drobných výrobcov v regióne. Už v roku 1853, respektíve v prvom roku od založenia, sa spoločnosti podarilo dodať do oblasti okolo Le Locle okolo 1 200 kusov hodiniek. Tým Tissot započal prvú masovú výrobu vreckových hodiniek na svete. Ešte v tom istom roku, kedy bola spoločnosť založená, prišli Tissotovia s prevratnou záležitosťou: vreckovými hodinkami ukazujúcimi čas v dvoch časových pásmach. Tissot síce nebol prvý na svete, kto s týmto nápadom prišiel, avšak ich inovatívne, vynaliezavé a precízne spracovanie ďalej inšpirovalo celý hodinársky svet. Roku 1858 potom prišiel jeden z najdôležitejších prielomov v histórii Tissotu, keď sa mladší z Tissotov, Charles-Émile, vydal s ponukou masovej hodinárskej produkcie do Ruského impéria. Netreba hovoriť, že švajčiarske hodinky zožali obrovský úspech a s požehnaním cára Alexandra II. Nikolajeviča boli predávané po celej ríši.
V roku 1930 Tissot uzavrel partnerstvo so spoločnosťou Omega, čím sa dostal pod hlavičku SSIH (Société Suisse pour l’Industrie Horlogère) – bývalého zoskupenia švajčiarskych hodinárskych spoločností zahŕňajúce značky Omega, Tissot a Lemania.
